Spoznajte BULHARSKO
Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája
Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom. To predurčilo bohatú a
rôznorodú históriu krajiny, ktorej územie je jedným z prvých
osídlených človekom na európskom kontinente.
Krajina susedí na severe s Rumunskom (dĺžka hraníc 608 km), na
západe so Srbskom (258 km) a s Macedónskom (248 km), na juhu s
Gréckom (493 km) a na juhovýchode s Tureckom (259 km). Východnú
hranicu tvorí Čierne more (378 km). Riečnu hranicu tvorí 686 km
Poloha a rozloha
Celková
dĺžka hraníc Bulharskej republiky je 2 245 km, z čoho 1 181 km tvori
suchozemskú hranicu, zvyšok vedie po mori. Od 1. januára 2007 na
hraničných priechodoch s Rumunskom a Gréckom pre občanov Európskej
únie platí právo na voľný pohyb osôb.
V dĺžke 470 km (od rieky Timok po mesto Silistra) tvorí severnú
hranicu rieka Dunaj. V blízkosti tejto hranice sa nachádza okolo 57
veľkých dunajských ostrovov - Belene, Vardim, Bogdan, Bliznaci - a
iné. Rieka Dunaj poskytuje vhodné podmienky na rozvoj vodnej
dopravy. Jej význam vzrástol po spustení riečneho kanála Rýn – Mohan
– Dunaj. Na rieke sa uskutočňuje kombinovaná doprava typu: rieka –
súš, rieka – more. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá
Bulharsko spája so štátmi západnej Európy. V oblasti dunajského
pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako
elektroenergetický priemysel, chemický priemysel a drevospracujúci
priemysel. Veľký hospodársky význam majú vodné hraničné prechody
Vidin - Calafat a Ruse - Giurgiu (do Rumunska) a Orjachovo - Beket
(do Grécka).
Základné informácie o Bulharsku
Suchozemská hranica s Rumunskom vedie cez oblasť Dobrudže. Začína
pri meste Silistra, končí pri rumunskej dedine Vama Veke a je dlhá
139 km. Rovinatý reliéf tejto časti hranice umožňuje rozvoj cestných
(Istanbul - Burgas - Varna - Constanca) a železnčných ciest (Razdelna
- Kardam - Medžidia - Ungeni). Tadeto vedie plynovod z Ruska a
elektrina z Ukrajiny. Celú východnú hranicu krajiny tvorí Čierne
more v dĺžke 378 km. Jej začiatok je južne od dediny Vama Veke v
Rumunsku a koniec pri ústí rieky Rezovska. Čierne more má pre
krajinu veľký strategický význam, pretože cez prielivy Bospor a
Dardanely ju spája so Stredozemným morom a s Atlantickým oceánom.
Cez Čierne more sa do krajiny importuje 40 % surovín a 30 % sa
vyváža. More tiež slúži na lacnejší dostup k nerastným surovinám ako
sú ropa, uhlie, koks, železné rudy, ale aj drevo. Väčšina z nich sa
dováža z Ruska a Ukrajiny. Čiernomorské pobrežie je v
súčastnosti dôležitou priemyselnou zónou. Rozvíja sa tu chemický a
strojárenský priemysel. Poskytuje rozvoj rybolovu v mestách Burgas,
Varna a Sozopol, kde sa okrem iného ťaží aj soľ.
Čierne more je rajom pre turistov. Okrem oddychovej turistiky ponúka
táto oblasť aj ozdravovaciu turistiku. Rozvoju východnej hranice
Bulharska však bráni tažký ekologický stav Čierneho mora, ktoré
znečisťujú Dunaj, Dnester a Dneper a obyvatelia jeho pobrežia.
Doprava v tejto oblasti je málo rozvinutá, hoci sem vedie železnica
zo Sofie.
Na juhu krajina v dĺžke 259 km hraničí s Tureckom a vedie po rieke
Rezovska smerom na západ, kde sa vlieva do rieky Marica, ďalej vedie
po úpätí pohoria Strandža a Derventskej vyvýšenine a nakoniec končí
v Rodopách.
Cez bulharsko-tureckú hranicu vedú cesty do západnej Európy a
regiónu Blízkeho východu (Constanca - Varna - Burgas - Malko Tărnovo
- Lozengrad - Istanbul). Hraničný prechod v meste Makaza spája
krajinu s Egejským morom. Smerom do Turecka vedú tri hraničné
prechody (Malko Tărnovo, Kapitan Andrejevo a od roku 1993 aj Lesovo
- Hamzabejli), ale okrem týchto prechodov existuje aj niekoľko
starých ciest vedúcich cez túto hranicu (Jambol - Elchovo - Odrin).
Vzťahy Bulharska s obobma južnými susedmi v súčastnosti dostávajú
nový rozmer, na čo vplýva politický situácia v Turecku a Grécku.
Vypracovaných je mnoho projektov, ktoré by sa mali v budúcnosti
realizovať na riekach Struma a Marica. Macedónsko a Srbsko celkovo v
dĺžke 506 km sú hraničiace krajiny s Bulharskom na západe. Vedie od
vrchu Tumba až po rieku Timok, ktorá oblasť spája s riekou Dunaj.
Cez hranicu s Macedónskom vedú tri hraničné prechody (Petrič -
Strumica, Blagoevgrad - Delčevo a Kjustendil - Kriva Palanka -
Skopje). V súčastnosti medzi týmito krajinami neexistuje železničný
prechod, avšak už sú na svete plány, ktoré by sa mohli uskutočniť na
trase medzi mestami Gjoševo - Kumanovo.
Cez hraničný prechod pri meste Kalotina vedie medzinárodná cesta,
ktorá spája Bulharsko so západnou Európou a krajinami v oblasti
Blízkeho východu.